shareBell

Po dobrodružnej story z malebnej Florencie nás čakal ťažký štvrtý deň. Vedúca zájazdu nám totiž ukázala zoznam miest, kam by mali zavítať naše uchodené chodidlá. Skrývali sa tam štyri názvy: Cortona, Siena, Monteriggioni a San Gimignano.

Prvou našou zastávkou bola teda Cortona. Prekrásne mestečko ležiace na úrodnej nížine Val di Chiana, vďaka ktorej je viditeľné už z veľkej diaľky. Všade okolo vás sa rozprestierajú háje či viniče, v pozadí veľké jazero Trasimeno. Ľudia sa tu opäť veľa nabehajú. Totiž v 22-tisícovej Cortone takmer nenájdete jednu rovnú ulicu.

Nestačili sme sa ani nadýchnuť tej pravej atmosféry a už sme “pádili” do 60km vzdialenej Sieny. Hlavné mesto rovnomennej provincie je vďaka svojmu zachovalému stredovekému centru zapísané aj na zozname UNESCO. Hlavným lákadlom je jednoznačne námestie Piazza del Campo, ktoré pripomína taký lievik. Práve na tomto námestí som objavil tu pravú chuť Toskánska. V bagetárni, v ktorej mala službu prisťahovalkyňa z Bulharska, som mal možnosť ochutnať viacero typov domácej salámy. A pri dotyku môjho jazyka s “kolečkom”, ktorý niesol názov Toscana sa mi zastavil rozum. Moje chuťové bunky vyhodnotili tento produkt ako jeden z najchutnejších, ktorý doposiaľ vyskúšali.

Pri odchode na parkovisko, kde sme mali zaparkované naše “fáro”, som opäť využil moje navigačné schopnosti – cesta na náhodu. V tejto disciplíne sa vyžívam. Ľudia síce zväčša frflú, no nakoniec som vždy skupinku doviedol do cieľa.  A tak bolo aj teraz. Bonusom pre nás bol krásny pohľad na historickú časť Sieny, líniu starých hnedých domčekov, v pozadí neprehliadnuteľnou katedrálou – Duomo di Siena.

Monteriggioni je malá talianska dedinka z 13. storočia, v ktorej možno žije 100 ľudí a aj vďaka nám sa majú jej obyvatelia o niečo lepšie. Hlavným poslaním tejto opevnenej obce bolo zastavenie florentských vojsk pri ich nájazdoch na Sienu. Dokonca existuje aj hra Assassin’s Creed II, v ktorej je Monteriggioni kompletne v 3D. Ale vráťme sa k späť mojím pocitom. Obec je veľmi zachovalá, na ich hradby sa za malý poplatok (tuším 1,5EUR) dalo aj “vyštverať” a kochať sa pohľadom na nekonečnú pláň a priľahlú diaľnicu. Hlavným centrom bolo námestie Piazza Roma. Pre lepšiu orientáciu boli obe brány pomenované výstižne Porta Fiorentina (severná brána) a Porta Romana (južná brána).

V Monteriggioni sme boli za hodinku vybavení a mohli sme vyraziť do stredovekého Manhattanu. Našou poslednou zastávkou bolo San Gimignano. Toto mestečko ma za sebou zaujímavú históriu, vďaka ktorej sa zachoval jeho dnešný vzhľad. Už z diaľky si určite všimnete 14 veží, ktoré pripomínajú naše moderné mrakodrapy.

Aj zásluhou každodenného stereotypu, ktorý nám prináša naša “matka Zem” – západ Slnka – sme mali jedinečný pohľad na toto mesto. Okrem všetkých tých krásnych gotických stavieb, bol tento podvečer krásnym zakončením za našim ďalším dňom na Apeninskom poloostrove.

Posledný deň sme sa presunuli z regiónu Toskánsko do regiónu Emilia-Romagna, ktorého hlavným mestom je Bologna. O tom opäť až nabudúce.