Po raňajkách vo švédskej napodobenine McDonaldu, sme sa v pondelok, v deň zápasu s Argentínou, presunuli do mesta. Našou úlohou bolo nájsť dobrý podnik, ktorý by nám doprial predhádzanárske pivné osvieženie, ale aj skvelé priestory pre večerný relax. Čo čert nechcel, cestou sme našli i náš obľúbený Systembolaget – obchod so skvelým výberom alkoholu z celého sveta. Keďže vo Švédsku je prohibícia, všetok alkohol môžete nájsť len v tejto predajni. A našli sme veľa, veľa, veľa. České pivá z rôznych mini-pivovarov, ktoré ste doposiaľ nepoznali, ale i slovenský Zlatý Bažant 12°. Ceny boli prijateľné a tak sme si nakúpili takú poistku na večerný záťah.
Len o jednu ulicu ďalej sme natrafili na skvelý podnik s menom Rockbaren. Na tento podnik som mal len tie najlepšie spomienky. Počas leta 2010 som sa sám vydal na koncert švédskej kapely Kent, ktorá koncertovala v Štokholme. Druhý deň som sa presunul do mesta Nyköping, z ktorého mi letelo lietadlo domov. A práve v podniku Rockbaren som zažil veľmi zábavný a dlhý večer
Ale naspäť do Göteborgu. Keďže Rockbaren otvárali až o 17 hodine a naše hrdla už signalizovali nedostatok piva, tak sme obsadili svetovo známy podnik Hard Rock Cafe. Po doplnení našich zásob sme sa konečne vydali do športovej haly Scandinavium, aby sme podporili našich hádzanárov v ich treťom zápase.
Zápas sme odstáli po vzoru poľských fanúšikov hneď pri mantineloch oproti naším lavičkám. Celozápasový support, ktorý bol vidieť neustále v televízií, na víťazstvo nestačil. Prehra 18:23 bolela a druhý zápas, v ktorom nastúpili protisebe tímy Poľsko a Čile, sme len tak odsedeli. Nálada sa nám vrátila až po tretom zápase. V ňom nastúpilo domáce Švédsko s Kóreou. Po zápase sme v útrobách haly si zaspievali trnavské chorály, na ktoré reagovali domáci potleskom, či dokonca sa popevkom pridali k nám. Jednoducho z ľudí vo Švédsku sme mali len pozitívne spomienky. Inak za zmienku stojí i detailný televízny záber na môj ksicht počas spievania našej hymny, ku ktorému som sa doposiaľ nedostal.
Ďalší deň plný hádzanej skončil, no večer ešte len začínal. V posledný deň nášho výletu sme sa vydali do spomínaného Rockbarenu. Cestou v električke sme zistili, že nám chýba náš kolega Jožko. Polka skupiny musela vystúpiť a vrátiť sa, druhá pokračovala do baru. Tento göteborský mal dve poschodia, jedno rockové, druhé skôr metalové. Prvú hodinku sme strávili v tej rockovej, kde sme za krátky čas vypili minimálne 25 pív. Jedna vec je sa čudovať na našej rýchlosti, druhá je, že čapovali “štvorky”.
Keď sa už naše baby (plus Miško), už nudili pri tej “tvrdej” hudbe, tak sme sa radšej presunuli do spodnej časti baru do tzv. metalovej. No ich nálada sa na počudovanie nezlepšila. Museli sme zakročiť a rozveseliť celý bar ako správni Slováci. Od toho momentu sa na ich perách zdvihol úsmev, miestni Švédi sa prišli zoznamovať a tak ďalej… O zábavu bolo postarané.
Záver dňa sme si spestrili cestou taxíkom, keďže na našu stranu nechodili nočáky. Ak si dobre pamätám dve auta nás stali do 70 eur, čo bolo na 20 minútovú jazdu v celku dobrá cena. Jeden taxík šoféroval čierny Švéd, druhý maďarský. Od vyjednávania po celú cestu sme nezaznamenali žiadny pokus o “vyjebávanie”. To slovo som si nemohol odpustiť. Jednoducho severské štáty sú trošku na inej úrovni, či finančnej, ale i intelektuálnej.