S pivom za futbalom a prírodou #1

Ak by som niekedy v budúcnosti mal vlastnú cestovnú kanceláriu, tak už teraz viem, že 95% zákazníkov by nebolo spokojných. Tie zostavajúce percentá som nechal pre bláznov ako sme my s Marekom.

Áno, Marek to je nevinný chalan. Len občas má zaujímavé až absurdné cestovateľské nápady. Bohužiaľ tie niesú určené pre všetkých. A práve tie si užívam.

Koncom apríla sme sa rozhodli, že pôjdeme na výlet, niekam preč. Marek vymyslel program, ja som ho doladil a zaobstaral všetky potrebné cestovné lístky, či rezervácie hotelov. Všetko perfektne pripravené, mohli sme vyraziť.

Našu spoločnú púť svetom sme začali v rakúskom Grazi, ďalej pokračovali v talianskom Udine a Trieste, v slovinskej Ljubljane a zakončili v chorvátskom Záhrebe.

Graz – druhé najväčšie mesto v Rakúsku

Do hlavného mestá spolkovej krajiny Štajersko sme dorazili po päť hodinovej ceste z Bratislavy (resp. z Trnavy). Počasie nám prialo, 30-stupňové teploty na konci apríla boli priam ideálne.

Naše prvé kroky viedli samozrejme do hotela a potom do “3 goldene Kugeln” – šniclárna na rakúsky spôsob. Za skvelé ceny dostanete šniclu na všetky spôsoby (napr. špenátovy gorden bleu), polievku s plackou, 2 osie hniezda ako dezert a samozrejme vychladené pivo. Takáto porcia nás stála niečo do 10 eur. Dobrý začiatok dňa.

Príchod do Grazu a návšteva šniclárne "3 Goldenen Kugeln"

Po dobrom obede a načerpaní síl sa môžeme vydať na prvý výstup. Cieľom bol zámok Schloßberg a fascinujúci pohľad na mesto. A ten sa fakt vydaril. Sediac v záhrade s kríglom piva a neskutočným výhľadom na slnečný Graz – to mu hovorím oddych.

Stačilo. Musíme ísť ďalej. Frčíme na štadión, cestou zisťujeme, že lístky máme na hoteli. Otáčame to, bereme lístky a len tak tak stíhame futbal. Domáci Sturm si to rozdal s posledným Kapfenbergom a doslova ho rozdrvil tesne 2:1. Dva šmatľavé góly ich zachránili od potupy. Zápas Trnavy s Trenčínom, ktorý sme “sledovali” cez textový prenos na internete mal väčší náboj. Ale každopádne štadión bol skoro vypredaný, pivo podávali a preto sme spokojní odchádzali oslavovať víťazstvo domácich do ulíc. Teda nakoniec sme si kúpili na zatvárajúcej pumpe jedno pivo a bagetu a šli spať. Však ráno o 6-tej nám odchádzal autobus do Talianska.

Udine – futbal a pivo

Nestíhame. Za dve minúty nám ide autobus a my musíme šprintovať. 5:59 dobiehame do autobusu, nasadáme a hovoríme o spánku. Ha. To sme ešte nevedeli, čo si na nás pripraví matka príroda.

Počas celej päť hodinovej cesty nám pripravila skvelý program v podaní jej ratolestí. Malebná cesta v priamo srdci rakúskych Álp je nezabudnuteľná.

Počas cesty do Talianska sa nám núkal krásny pohľad na krajinu

Príchod do talianského Udine bol bez veľkých ovácií. Väčšinu pamiatok sme prešli počas hodinky, preto radšej sadáme na pivko. Čítame La Gazzetta dello Sport a s prekvapením zisťujeme, že dnes hrá Udinese s Laziom. Zmena plánov. Hostel máme rezervovaný v Trieste, check-in len od 15:00 do 18:00 a futbal začína tesne pred deviatou. A problém bol na svete. Zrušiť hostel = nerentabilné.

Nuž každá cestovná kancelária by mala byť pohotová. A taká je aj tá naša. O druhej nasadáme na vlak do Trieste (hodinová cesta), zo stanice mierime do hostela, checkinujeme sa a bežíme najsť reštauráciu. V miestnej pizzerií upozorňujeme, že máme 20 minút a máme chuť na pizzu. Ani sme nedohovorili, už nás teta posielala sadnúť si, Marcovi skrikom rozkázala spraviť presto dve “pepperonky”. Samozrejme, že sme ju upozornili, že požadujeme aj dve pivká.

Za pol hodinu letíme na stanicu, nasadáme do vlaku a vraciame sa do Udine. Tam nás už čaká “deviatka”, ktorá nás zobere na štadión. Na Stadio Friuli ako sa volá miestný štadión, sme dorazili 2 hodinky pred futbalom. Kupujeme lístky za 30 eur a pokračujeme na pivko. Atmosféra ako na jarmoku, stretáme maďarských fanúšikov Lazia a skúšame ďalšie pivo.

Samotný futbal bol o dosť lepší ako ten v Rakúsku. Aj keď prišlo len niečo do 15000 ľudí a na našej tribúne to moc nežilo (až na pár sfanatizovaných žien), tak na ihrisku sa diali veci. Po druhom inkasovanom góle to hostia psychicky nezvládli a do následnej potyčky sa zapojili aj hráči, ale i funkcionári oboch klubov. Pekná “podívana.”

Po zápase odchádzame na stanicu, kde okolo polnoci by mal ísť posledný vlak do Trieste. Bohužial bol to vlačík – osobáčik. Do Trieste sme prišli niečo okolo druhej ráno a išli sme hneď spať.

Náš program pokračuje ráno v meste Trieste (po slovensky Terst), odkiaľ máme poobede namierené do hlavného mesta Slovinska – Ľubľany. To sme ešte nevedeli čo nás všetko čaká…