V januári tohto roka som sa opäť vrátil do mojej obľúbenej destinácie – Švédsko. Tentoraz som navštívil druhé najväčšie mesto v tejto severskej krajine, ktorým je univerzitný Göteborg. Hlavným dôvodom tejto cesty boli Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov, na ktorých sa zúčastnila aj naša reprezentácia.
V sobotu 15. januára sa trnavská posádka vydala na nezabudnuteľný výlet do krajiny troch koruniek, aby povzbudila národne mužstvo a zároveň odniesla veľa krásnych zážitkov. A tak sa aj stalo.
Zábava začala už na stanici v Bratislave, kde sme zistili, že vláčik smerujúci do Budapešti má meškanie 120 minút. Hneď na začiatku výletu sme museli riešiť takýto pofiderný problém, keďže práve tieto dve hodinky sme mali určené na presun na budapeštianske letisko Ferihegy. Spoločne sme sa dohodli, že kvôli istote si radšej objednáme taxík a hneď na začiatok si trošku predražíme náš výlet. Ešte na ceste do maďarskej metropoly sme zavolali autorizovanej taxi službe, ktorá ponúkala presun na letisko za 16 eúr. V prepočte na jedného človeka to znamenalo, že každý musel zo svojich vreciek vytiahnuť 4 eurá. Čo čert nechcel, nastúpili sme do zlého taxíka. Taxa sa samozrejme po príchode zvýšila, platili sme dvojnásobne viac.
Neubehli ani 4 hodiny z nášho výletu a už sme riešili prvé problémy. Na letisko sme, ale prišli včas. Stihli sme dokonca kúpiť whisky s Metaxou, pokecať s predavačom o skvelom songu Enter Payment od Metallicy, dať si pivko Soproni a pomaličky letieť do odletovej zóny.
Let so spoločnosťou Wizz Air prebehol úplne v poriadku, dorazili sme okolo 16 hodiny do zasneženého Göteborgu. Teplota prijateľná (-1°C), letisko malé, šesť-eurové autobusy na nás čakali, čo viac si priať? Asi už len víťazstvo v druhom zápase našich hádzanárov. Naše ďalšie kroky sa rozdelili, jedna skupinka išla priamo k športovej hale, druhá spolu so mnou k nášmu hostelu, ktorý registroval ľudí len v podivnom čase (17:00 – 19:00). Ubytovňa so skvelou cenou (necelých 15 eúr na osobu), no s horšími službami (ale zas čo sme iné potrebovali). Po zatajení, že máme vlastné návliečky (7 eúr na osobu) a probléme s našou päť-posteľovou izbou (nezaznamenali zmenu rezervácie) som sa sám vydal do haly Scandinavium. Tam už na mňa čakala prvá posádka, s ktorou sme sa konečne usadili na miestach za lavičkou naších reprezentantov. Súboj medzi domácim Švédskom a Slovenskom sa mohol začať.
Slováci začali zápas dobre, po prvom polčase prehrávali len o gól. Naša skupina dostávala avíza, že sme videní aj na televíznych obrazovkách, čo nás veľmi potešilo. Druhá polovica už neprebiehala podľa našich predstáv, domáci nás rozdrvili 38:22. Na konci zápasu sme sa stretli s viacerými reprezentantmi, nechali si podpísať vlajku od Trnavčana Fera Šulca, porozprávali sme sa aj s komentátorskou legendou pánom Slepičkom, či dali si ďalšie pivo.
Prvý deň sme ukončili na našom hostely s malým aperitívom. Ťažký deň nás hneď poslal do postelí, niekoho na matrac. Mareková rozkladačka protestovala a nedožičila 60-kilovému chalanovi normálny spánok. Ten nakoniec nebol dopriaty ani jednému z nás, keďže naši poľskí bratia si užívali víťazstvo do 6 hodiny rána.
No nič. Ráno sme sa všetci zobudili a išli obdivovať krásy tohto mesta. Prvou zástavkou bol ostrov Styrsö, na ktorý nás dopravila miestna MHD-Loď. Cesta sem bola “náročna”, tak sme rýchlo zapadli do prvého baru, kde sme “koštli” pivko Mariestad za krásnych 5,5 eura. Po aklimatizovaní sme pokračovali skúmaním tohto ostrova. Švédske deti, topiaci sa sneh, krásna príroda a zimný beh. Áno, asi polovicu zo štyroch prejdených kilometrov sme si odbehli. Po zaslúženej prechádzke sme sa opäť stavili v našom známom bare, kde sme doplnili zásoby, či už pivom, alebo jedlom.
Značne spoločensky unavení sme sa podvečer presunuli do mesta, kde sme stihli rozosmiať “kolotočára” k smrti, sedieť 15 minút na ruskom kole a pozerať sa na zahmlený Göteborg a poriadne sa ožrať na našom “intráku”. Poliaci, ktorí si to deň predtým užívali do skorého rána opäť obsadili spoločenskú miestnosť, kde nás s radosťou prijali. Nakoniec sme zistili, že sú to páni z poľských médií. Pivečka zakúpené v Systembolagete, ako sa vo Švédsku nazýva obchod s alkoholom, padli ako prvé, Whisky a Metaxa postupne neskôr. Komunikácia prebiehala v 4 jazykoch – v slovenčine, poľštine, češtine a samozrejme v angličtine. Bolo o čom rozprávať, večer skončil nad naše očakávania.
A kde su na fotkach tie blondinky?