Nie sú brusnice ako brusnice

Ilustračný obrázok

Po dlhšej dobe som opäť dostal chuť niečo napísať… Vytiahol som pár fotiek z archívu a začal som. Netradične som sa zasekol pri názve. Hm… Moje bunky po “úspešnom” poslednom večeri, počas ktorého som niekomu daroval môj telefón, štrajkovali. Žiadne myšlienky, žiadne… Nuž musel som sa nechať inšpirovať strýkom Gúglom. Zadal som zázračnú “query” a dostal som nečakaný výsledok. Nechcel som písať o problémoch s močovými cestami. To veru nie. Hlavnou témou bude tentoraz írska rocková kapela The Cranberries, ktorú som počas tohto leta konečne videl naživo.

Áno, spolu s kamarátmi sme sa vydali na 4-hodinovú cestu do rakúskeho Wiesenu, ktorý je vzdialený od Bratislavy asi 100km. No verejnou dopravou sme strávili neskutočne dlhý čas cestovaním. A samozrejme neboli by sme to my, aby sme nezažili poriadne dobrodružstvo. Nejak nám uniklo, že sme mali prestupiť v Neusiedl am See na druhý vlak, tak sme sa previezli až do Pamhagenu. Naša cesta sa tak predĺžila o ďalšie štyri hodiny, počas, ktorých sa mi podarilo pri prestupovaní nechať môj krásny fotáčik vo vláčiku. Snažil som sa nato rýchlo zabudnúť, však sú to len peniaze, ale i cez to bolo to ťažké. Ešte že som mal pri sebe záložný – shitný – foťak.

Nuž, čo človeka nezabije, to ho posilní. Išiel som ďalej, išiel som sa tešiť na skvelý koncert. Obsadili sme “železo” priamo v strede pódia. V momente ako Dolores O’Riordan sa objavila pred mojími očami, zabudol som na všetky problémy. Hudba tejto írskej formácie pôsobila lepšie ako spomínaný Urinal.

The Cranberries zahrali skoro všetky ich hity ako Ode to My Family, Salvation, Linger, Promises či Zombie. Práve posledná spomínana skladba nás poslala do rockového neba. Nadupaný song, toľko energie. Bože, chcem sa tam vrátiť.

Bol to skvelý večer, fakt sme si ho užili. Cesta späť na Slovensko sa už zaobišla bez problémov, tak sme všetci šťastne došli do Trnavy. Škoda, že som sa hneď odtiaľ vydal na chatu do Šaštína. Cestou tam som zistil, že onen víkend si na mňa pripravil ešte ďalšie prekvapenie – 3-hodinové čakanie na stanici v Senici. Naša lokomotíva nevydržala enormné horúčavy a …