Ako chutí Toskánsko #1

Zdalo sa, že náš program je neuskutočniteľný. Niektorí sa vysmiali, niektorí pochybovali. Ale napokon sme sa to dokázali – uchodili sme sa k smrti. Taký bol náš výlet do malebného regiónu v strednom Taliansku – v Toskánsku.

Môžem priznať, že náš plán bol optimistický. Sám som trošku neveril, že ho do bodky splníme. Počas piatich dní sme mali to šťastie navštíviť tieto miesta:

Pisa
Manarola, Lucca
Florencia
Cortona, Siena, Monteriggioni, San Gimignano
Bologna

V prvej časti môjho seriálu Vám priblížim naše prvé dva dni na Apeninskom poloostrove.

Po prílete a ubytovaní sa v kempingu v Pise, sa naše kroky ihneď vydali asi k najslávnejšej pamiatke v meste – Torre pendente. U nás ju voláme šikmá veža. A fakt bola šikmá.

Na konci 20. storočia bola naklonená o vyše 5 stupňov, čo odštartovalo záchranárske práce, ktoré úspešne zmenšili sklon len na 4 stupne. Tie stáli asi príliš mnoho peňazí a preto vstupné na vežu ocenili 15 eurami. Tá cena ma fakt odradila a nakoniec som radšej ostal dole a behal po verejných záchodoch. Týmto by som chcel pozdraviť chutnučké panini kúpené na lete FR9334 spoločnosti Ryanair.

Táto unikátna stavba, ktorá sa stala slávnou vďaka jej krivosti, prilákava každoročné veľa turistov, ktorý sa snažia udržať padajúcu vežu. Počas jednej photosession sme mohli napočítať aj 20 fotiacích sa svalovcov.

Počas prechádzky ulicami Pisy ma, ale už skoro nič nezaujalo. Viacmenej večer som strávil vypúšťaním emisií na miestnych toaletách, zakončený procesom dezinfekcie v podobe nalievania whisky do môjho tráviaceho ústrojenstva.

Na druhý deň sme si už zapožičali autíčko, ktoré nám malo zjednodušiť presun medzi jednotlivými mestami. Prvou zástavkou 7-miestneho Fiat Ulysse bolo pobrežné mestečko Manarola , nachádzajúce sa na talianskej riviére v oblasti zvanej Cinque Terre. Patria sem aj 4 ďalšie dedinky Corniglia, Monterosso al Mare, Riomaggiore a Vernazza. Už prvý pohľad na túto svetovú kultúrnu pamiatku ma očaril. Jediný čierny bod by som dal prekvapivo mocnej prírode, keďže nám sústavne počas celého dňa pršalo. Ale to ma neodradilo od turistiky a spoznávania a naopak dážď ma len osviežil. Horšie na tom bol len môj objektív, ktorému jednoznačne chýbalo slniečko.

Nielen pohľad na krištáľovo čistú vodu, či pestrofarebné domy posadené na skalnatý útes na mňa zanechali veľký dojem, ale i prechádzka romantickými uličkami upršanej Manaroly. No s pribúdajúcim časom sme tento národný park museli opustiť a pokračovať podľa nášho plánu.

Podvečer druhého dňa sme dorazili do mesta Lucca, kde sme auto zaparkovali mimo historického centra. To totiž je neprístupné pre všetky automobily.

Po večeri sme sa vydali na krátku dvojhodinovú prechádzku krásnymi upršanými uličkami Luccy. Mesto pôsobilo, aj možno kvôli dažďu, kľudne a príjemne. Trošku naivne sme sa vydali aj k Piazza Anfiteatro s presvedčením, že vzhliadneme stredoveký amfiteáter, no čakalo nás len malé námestie s domami postavenými práve v tvare amfiteátra. No Wikipédia mi prezradila, že predsa len tu stál, lenže ľudia z ich tribún a stien si postavili svoje príbytky. Preto ten elipsovitý tvar.

Nasledujúci deň sme sa už vydali do hlavného mesta malebného Toskánska – Florencie, kde na nás čakalo viacero prekvapení. O tom, opäť až nabudúce.