Bine aţi venit în România #2

V októbri 2007 som sa s partiou ľudí vybral na 5-dňový výlet do Rumunska. Jedným z dôvodov našej návštevy, okrem spoznania zatiaľ neobjaveného, bol koncert britskej kapely Muse. Ten sa uskutočnil v hlavnom meste tejto 22 miliónovej krajiny – v Bukurešti. Metropola Rumunska, ale nebola našou jedinou zástavkou. Zavítali sme aj do Brašova, mesta v Transylvánií ukrytého medzi karpatskými horami.

Po troch dňoch strávených v hlavnom meste Rumunska, sme sa niečo po tretej hodine vydali z hlavnej stanice Gara de Nord do Brašova. Cestovali sme osobným vlakom, hoci v sprievodcoch vyslovene “zakazovali” turistom využívať tento typ vlakov. My sme ale boli pripravení absolvovať štvorhodinovú cestu a tým aj ušetriť pár leiov.

Súprava bola zložená z klasických osobných vozňov, ktoré jazdia aj u nás na Slovensku. Usadili sme sa v prvom kupé, v ktorom už sedela mladá slečna. Kamarátov som hneď upozornil, že mám rezervované miesto práve pri nej. Od “slepca” sme vo vlaku kúpili hracie karty a zábava sa mohla začať. Do hry sme prizvali aj našu spolu sediacu, ktorá ale nepoznala naše klasické hry ako “faraón” či “sedma”. Dozvedeli sme sa, že naša nová kamarátka Ecaterina je z Moldavska a mala tiež namierené do Brašova, kde študovala. Ďalšou spoločnou vecou bola aj účasť na koncerte Muse. Taktiež sa nám priznala, že nám niekedy aj rozumela, keďže okrem rumunčiny a angličtiny sa dohovorí aj po rusky. Krásne zistenie, hlavne po mojich “narážkach”.

Mierny šok nastal, keď sa nám sama ponúkla, že nám ukáže mesto, nech sa lepšie zorientujeme. Po príchode do Brašova hneď zamierila k stánkom, aby nám zaobstarala lístky na autobus. Zaviedla nás až k nášmu apartmánu, kde sa na hodinku naše cesty rozdelili. Večer sme mali totiž naplánovanú spoločnú večeru a prehliadku mesta.

Tú sme začali v samotnom Starom meste. Obdivovali sme Čierny kostol, Hlavné námestie či Cetatea Brasov (Brašovská citadela). Myslím, že nás zaujala každučičká ulica, budova. Už prvý deň sme zistili, že Brašov je krásny a čarovný.

Na druhý deň ráno sme mali namierené do mestečka Bran, ktorého dominantou je “Drakulov” hrad. Označenie po najslávnejšom krvilačnom grófovi nieje historicky podložené a má slúžiť skôr ako turistická atrakcia. Samotný Vlad Ţepeş ako sa v skutočnosti Drakula volal, tu prežil len pár dni. Našu návštevu tohto romantického hradu nám ale prekazili otváracie hodiny. Ako sme sa neskôr dozvedeli, väčšina hradov a zámkov je v pondelok v Rumunsku zatvorených. To nám trošku nabúralo plány, no rýchlo sme vymysleli náhradný.

Mesto Brašov obklopujú Karpaty zo všetkých strán. Nachádza sa tu aj vrch Tâmpa, na ktorý sme mali namierené. Kabínová lanovka mala opäť voľno, tak sme sa vydali do výšky 955 metrov vlastnými nohami. Celá zalesnená časť je dokonca aj prírodnou rezerváciou. Z vrchu sa nám naskytol prekrásny výhľad na celé mesto. Výstup, ktorý nám trval približne hodinku stál zato.

Deň sme ukončili spoločne s Ecaterinou, s ktorou sme sa vydali do lyžiarskeho strediska “Poiana Braşov” vzdialeného len 12 km od mesta.

Pomaličky sme si začali uvedomovať, že náš výlet sa blíži ku koncu, tak sme ešte rýchlo zbehli do mestečka Sinaia, kde sme chceli zhliadnuť hrad Peleş. Päťdesiat kilometrovú vzdialenosť sme prekonali supermoderným rýchlikom za chvíľku, no po príchode na nás čakalo ďalšie prekvapenie. Spomínaný hrad je tiež zavretý. Tak sme si túto prekrásnu stavbu prehliadli opäť len zvonka.

Posledné hodiny v Rumunsku sme strávili už len cestovaním. Návrat do Bukurešti sme tentoraz absolvovali zrýchleným vlakom, ktorý skrátil túto cestu o hodinu a pol. No vlak to bol v horšom stave ako osobný, s ktorým sme pricestovali do Brašova.

Po menšom strese s taxikármi, ktorý si chceli na nás zarobiť, sme konečne dorazili na letisko. Tam naša cesta po Rumunsku skončila. Navštívili sme hlavné mesto Bukurešť, ktoré na nás ale moc nezapôsobilo. Naopak Brašov nám úplne obrátil mienku o tejto krajine. Nie nadarmo sa hovorí: “To čo vytvorila príroda je jedinečné a nenahraditeľné”.